O jednom dni plnom zázrakov….

V sobotu ráno som sa zobudila, mohol to byť deň, ako každý iný… vo vzduchu bolo cítiť vôňu blížiacich sa Vianoc, vzduch farbil líca do ružova…. Deň ako stvorený na relax a pohodu 🙂 a presne taký deň nielen na mňa čakal…

Zbalila som plné auto vecí, čerstvo vykúzlených koláčov a ozdobených svietnikov, ktoré už neslúžili mne a mojim kamarátom a vydala som sa do Panoptika. Miesto, kde už druhý krát mala vypuknúť skvelá akcia – Zóna bez peňazí.

Po krátkych prípravách, presune stolov, organizačných pokynoch sa dnu začali hrnúť ľudkovia. V rámci improvizácie sme si vytvorili podzóny detské, dámske, či pánske a postupne triedili prichádzajúce vecičky.

Deň plynul presne tak, ako keď robíte niečo, pri čom Vám je neskutočne dobre na duši 🙂 Chodili ľudia, ktorí akciu dôverne poznali a už sa jej nevedeli dočkať a takisto úplne nové tváre, ktoré sa nesmelo pýtali, či to naozaj zadarmo? Akože úplne? Len tak? Áno, len tak… pre radosť Vás a všetkých ostatných 🙂

Ani sme sa nenazdali a bolo popoludnie, prišli bubeníci, ktorí sa chystali orientalno – africkými rytmami spríjemniť náš deň. Po niekoľkých sólkach, ktorých som ja osobne bola súčasťou, sme si zaslúžili krásny potlesk a Zóna bola rozvibrovaná do prasknutia 🙂 po zodpovedaní otázok, kto nás učí, kde nás učí a či nás môžu prísť pozrieť, sme sa opäť vrhli do prúdu vecičiek, ľudí, úsmevov, otázok…

Veci hromadne prichádzali, ľudia nám nesmelo podávali plné tašky, vykladali vecičky na svoje miesta a zároveň si domov odnášali nové poklady. Úsmev striedal úsmev a úprimné slová vďaky.

Ani sme sa nenazdali a deň sa blížil do finále. Čakalo na nás ešte jedno krásne hudobné vystúpenie v spojení Andreja Krištofa a Simony Hulejovej, ktorý nás akoby šmahom čarovného prútika preniesli do tajomného Francúzska. Ich tóny nežne hladkali naše rozjarené duše a našim boľavým nôžkam sa chcelo tancovať…. 🙂

Po ich vystúpení sme sa opäť pomaly preniesli do Panoptika, poďakovali všetkých zúčastnením a pustili sa do balenia všetkého, čo ostalo. A ostalo toho naozaj dosť, veď odhadom sa nás tam zišlo cez 600 a to je už slušná skupinka ľudí a ich vecí 🙂

Našťastie poučené minulými akciami sme riešili tieto veci vopred a tak sme vedeli komu urobia radosť – boli rozdelené medzi pobočku Spišskej Katolíckej Charity v Ružomberku, Diagnostické centrum RK, mnohopočetnú rodinku v našom regióne a zvyšok pánskych vecí odišiel do Kláštora pod Znievom.

Celá táto akcia bola možná v prvom rade vďaka skvelej myšlienke Manika, ktorý si pred tromi rokmi povedal, že to tu chce zmenu… nebál sa, oslovil ľudí, ktorí by sa možno sami nikdy na nič podobné neodhodlali (áno, áno bola som to aj ja :D) a začal tvoriť krajší svet v duchu môjho obľúbeného motta (staň sa zmenou, ktorú chceš okolo seba vidieť)…. patrí mu za to moja obrovská poklona, klobúk dole, alebo rovno aj dva 🙂 🙂

Táto sobotná akcia bola možná len vďaka našim organizátorom, dobrovoľníkom, hudobníkom, skvelému tímu Panoptika, Mestu Ružomberok a každému jednému z Vás.

Ď A K U J E M E !