V poslednej dobe som v mojom okolí často zachytila nie úplne predvianočné naladenie… keď som celá natešená spomenula, že sa nám opäť blížia Vianoce, reakcie druhej strany boli dosť protichodnééé… „och zase sa budeme naháňať, celé je to len o darčekoch, vôbec to nemá tú atmosféru čo kedysi, aj tak nič nestíham, už nech je po nich….“ Uff, prišlo...
Mňa pred chvíľou úplne prepadol! A to som mala na prípravu tento rok oveľa viac času, všetko som mala pekne vopred pochystané, tento posledný týždeň ma čakalo len vypekanie a nejaké posledné upratovačky… Cez víkend som išla navštíviť moje kamarátky a nasať trošku vianočnej atmošky 🙂 Vrátila som sa domov v pondelok večer, cítiac sa nie v svojej koži… snažila som...
Ani som netušila, že také niečo existuje, kým ma tak nezdiagnostikovala moja mamina… bolo to asi 5-6 rokov dozadu, možno aj viac… z práce domov, najesť, zaľahnúť… chuť nebola do ničoho, len do jedla… do toho o to väčšia… smutné oči, únava, zlosť, hnev a výbušnosť… dokonca aj moja kaderníčka občas toto “temné obdobie” spomenie… pre mňa taký malý zdvihnutý prst,...
Netuším. Naozaj 🙂 No viem, čo s ňou mám ja! Kedysi joga pre mňa znamenala čudesné pozície ľudí, ktorí mali radi pomalé a nudné cvičenie. Prišla mi nezáživná, nudná, vhodná možno pre seniorov… a to naozaj nepreháňam! Ako svoj prvý dotyk s jogou, som skúsila nejakú veľmi pokojnú hodinu, kde sme nekonečne dlho uvoľňovali celé telo, len prechádzaním jednotlivých...
Poznáte to… chcete byť tou najlepšou… najlepšou manželkou, mamou, dcérou, kamarátkou, zamestnankyňou… Lietate z povinnosti do povinnosti, z akcie do akcie a občas pritom aj zabúdate dýchať… je Vám to povedomé? V posledných mesiacoch som aj ja chcela byť všetkým a všade prítomným zároveň 🙂 robiť to, potom aj ono, pomáhať na všetky strany, skúšať nové a nepoznané, chudnúť do šiať, venčiť ušiaky, trošku relaxovať,...
